"Tohtoročný byrokratický nezmysel ukazuje, aká húževnatá dokáže byť byrokracia a že boj s ňou je nekončiaci sa proces,"
konštatuje predsedníčka Združenia mladých podnikateľov Slovenska Simona
Mištíková. Firemné účty totiž musia FS nahlasovať aj banky a práve pre
duplicitu bola táto povinnosť v minulosti zrušená. Po necelých dvoch
rokoch sa táto povinnosť do legislatívy v pozmenenej podobe vrátila.
Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík si myslí, že návrat
zrušenej povinnosti "v prezlečenom kabáte" ukazuje, že bez systémových
nástrojov sa v boji proti byrokracii nepohneme. "A keďže dátum
účinnosti bol 15. november, tak vidíme, že aj pravidlo, podľa ktorého sa
daňová legislatíva má meniť len k 1. januáru, sa v praxi uplatňuje
svojsky," dodal Solík.
Druhé miesto reprezentujú regulácie, ktoré zaostávajú za inováciami. Bez
úradného povolenia je zakázané pestovať mimo obce rýchlorastúce dreviny
ako Paulownia, hoci v intraviláne obce to možné je. Kým v zahraničí sa
podľa mladých podnikateľov chopili príležitosti a vznikajú energetické
plantáže, slovenskí podnikatelia si chodia po zamietavé stanoviská
úradov.
Podobné príklady legislatívy, ktorá "zaspala dobu", možno nájsť aj v
súvislosti s elektromobilmi. Či už ide o byrokratický labyrint, ktorý
čaká na používateľa firemného elektroauta, ak by ho chcel dobiť v noci
doma a uplatniť si výdavky na energie ako daňové, alebo v prípade, ak by
zamestnanec použil na pracovnú cestu svoj súkromný elektromobil.
Tretiu priečku obsadila povinnosť súvisiaca s pandémiou ochorenia
COVID-19. Od 1. decembra presunul štát na plecia zamestnávateľov náklady
súvisiace s karanténou zamestnancov a tzv. pandemickou PN, napriek
tomu, že nemajú žiadne nástroje, ako týmto situáciám preventívne
predísť. Medzi finalistami sa objavila aj povinnosť, keď štát vyžaduje
pri zmene trvalého pobytu od konateľov informácie, ktoré už má, či
povinnosť určujúca vydavateľom učebníc minimálnu dĺžku zapracovania
pripomienok zo strany regulátora. Ak to stihnú rýchlejšie, aj tak musia
čakať.